Obec Bellova Ves leží v Podunajskej nížine v severnej časti Žitného ostrova. Kolónia pod názvom Bellova Ves vznikla na území dvora Vitény až v 20. storočí (v roku 1923) v rámci I. pozemkovej reformy. Ako prvé kolónie boli na Žitnom Ostrove zriadené v roku 1921 kolónie Hviezdoslavov a Miloslavov. V roku 1925 sa jej súčasťou stala aj pôda z iných katastrálnych území – Ronyaipuszta a Csorgepuszta. Prídel pôdy kolonistom bol z veľkostatkov Šamorín vlastníka Vojtecha Pálffyho. Kolónia zasahovala do katastrálnych území Tonkovce, Vojtechovce, Maslovce, Čenkovce, Horná Potôň, Veľký Lég. V roku 1929 mala osada 310 obyvateľov. K 01. 10. 1936 bolo v kolónii usadených 61 rodín, ktoré boli vlastníkmi roľníckych nedielov od troch do dvadsiatich hektárov, v celkovej výmere 746,0948 hektárov. Od roku 1938 už bola Bellova Ves samostatnou správnou jednotkou, kde žilo 26 rodín Moravanov, 25 rodín Slovákov, 9 rodín Maďarov a 1 rodina Čechov. V obci bola otvorená aj jednotriedna slovenská škola a bol založený Hasičsky spolok a Potravne družstvo. Obec mala vlastnú knižnicu s 207 zväzkami kníh. V roku 1938 pripadla obec Maďarsku. Po roku 1945 sa stala súčasťou obce Tonkovce, z ktorej sa v roku 1955 osamostatnila. V rokoch 1976 – 1990 bola súčasťou obce Blahová. Od roku 1991 je opäť samostatnou obcou. V obci nie sú evidovane žiadne pamiatky zapísane v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky. Vzhľadom ku krátkej histórii osídlenia obce sa tu nezachovali špecifické tradície.